OECD Multilingual Summaries

Economic Policy Reforms 2015

Going for Growth

Summary in Slovak

Reformy hospodárskej politiky 2015

Cesta k rastu

Zhrnutie v slovenčine

Finančná kríza a mierne tempo oživenia viedli k nižšiemu rastovému potenciálu väčšiny vyspelých krajín, zatiaľ čo mnoho rozvíjajúcich sa ekonomík čelí spomaleniu. V najbližšom období bude k politickým výzvam patriť trvalo vysoká nezamestnanosť, spomalenie produktivity, vysoký rozpočtový deficit verejného sektora a dlh, rovnako ako pretrvávajúca nestabilita vo finančnom sektore. Kríza zvýšila aj úroveň sociálnych ťažkostí, a to vzhľadom na to, že boli ťažko zasiahnuté domácnosti s nižšími príjmami a mladí ľudia, ktorí trpia najzávažnejšou stratou príjmov a čelia rastúcemu riziku chudoby. K dlhodobejším problémom patrí zvládanie starnutia obyvateľstva, rovnako ako vplyv technologických zmien vyzdvihujúcich zručnosti na príjmovú nerovnosť a dosah zhoršovania stavu životného prostredia na zdravie a budúci rast. Na riešenie mnohých krátkodobých a strednodobých výziev vo vyspelých aj rozvíjajúcich sa krajinách sú potrebné rázne štrukturálne politiky.

Projekt Cesta k rastu ponúka komplexné posúdenie s cieľom pomôcť vládam uvedomiť si, aký vplyv by mohli mať reformy politík na blaho ich občanov, a navrhnúť politické balíčky, ktoré najlepšie vyhovujú ich cieľom. V správe sa uvádzajú hlavné priority reforiem na podporu reálnych príjmov a zamestnanosti vo vyspelých štátoch a krajinách s významnými rozvíjajúcimi sa trhmi. Dané priority sa vo všeobecnosti týkajú regulácie trhu práce a produktov, vzdelávania a odbornej prípravy, daňových a sociálnych systémov, pravidiel obchodu a investovania a inovačných politík. Rámec projektu Cesta k rastu poslúžil krajinám G20 na účely rozvoja stratégií rastu s cieľom zvýšiť svoj kombinovaný hrubý domáci produkt (HDP) o 2 %, čo bol jeden z hlavných politických cieľov G20 v roku 2014 na dosiahnutie udržateľného a vyváženého rastu.

Primárny dôraz projektu Cesta k rastu sa kladie na zlepšenie materiálnej životnej úrovne v strednodobom horizonte, ale správa objasňuje aj kompromisy a komplementarity súvisiace s ostatnými cieľmi kvality života, ako je zníženie príjmovej nerovnosti a zmiernenie tlaku na životné prostredie. Presnejšie povedané, posudzuje dôkazy o vplyve prorastových štrukturálnych reforiem na mzdové rozpätie a nerovnosti príjmov domácností a skúma, či konkrétne politiky, ktoré sú hnacou silou rastu HDP v posledných desaťročiach, mohli tiež prispieť k prehĺbeniu nerovnosti. V správe sa skúmajú aj tlaky na životné prostredie v súvislosti s hospodárskym rastom. V tejto súvislosti sa zaoberá úlohou štrukturálnych reforiem a politiky v oblasti ochrany životného prostredia a predkladá dôkazy o význame adekvátnej tvorby environmentálnej politiky, rovnako ako o jej vplyve na rast produktivity práce. A nakoniec toto desiate vydanie správy o projekte Cesta k rastu obsahuje kapitolu o posúdení všeobecných trendov v oblasti štrukturálnych reforiem od začiatku 21. storočia.

Pokrok pri zavádzaní štrukturálnych reforiem od roku 2013

• Tempo zavádzania štrukturálnych reforiem sa vo väčšine vyspelých krajín OECD v posledných dvoch rokoch spomalilo. Ide o nadviazanie na obdobie výrazného zrýchlenia v dôsledku krízy, čiastočne spôsobeného tlakom trhu v súvislosti s dlhovou krízou v eurozóne.
• Reformná činnosť je naďalej vysoká, a to aj napriek zostupnému trendu v Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielsku, a v Japonsku sa zvýšila. Stále je však pomerne slabá vo väčšine severských krajín a kľúčových krajinách eurozóny.
• Krajiny v rámci OECD uprednostňujú vzdelávanie a aktívne politiky trhu práce (APTP) v súlade s významom vedomostného kapitálu a komplementárnej kvalifikovanej pracovnej sily ako zdrojov rastu a uvedomujú si pretrvávanie nezamestnanosti v súvislosti so slabým rastom.
• Tempo reforiem sa zrýchľuje v krajinách s významnými rozvíjajúcimi sa trhmi, čo je odrazom uvedomovania si prekážok a obmedzení rastu a potreby znížiť zraniteľnosť voči kolísaniu cien komodít a kapitálových tokov.

Nové priority reforiem

• Produktivita práce je hlavnou hnacou silou dlhodobého rastu. Prioritou by mali byť reformy zamerané na rozvoj zručností a vedomostného kapitálu. Podporí sa tým zvýšenie kvality a otvorenosti vzdelávacích systémov.
• Prerozdelenie prostriedkov vzhľadom na zmenu je kľúčom k dosiahnutiu vyššieho rastu. Vlády musia zlepšiť orientáciu politík v oblasti hospodárskej súťaže a inovácií s cieľom uľahčiť vstup nových firiem a bezproblémové prerozdeľovanie kapitálu a pracovných síl smerom k najproduktívnejším firmám a odvetviam. V krajinách južnej časti eurozóny sú nutné reformy trhu produktov, najmä v oblasti služieb, aby sa využil prínos reforiem trhu práce zavedených v ostatných rokoch.
• Odstránením prekážok obmedzujúcich rast zamestnanosti a účasť nedostatočne zastúpených skupín, ako sú ženy, mládež, pracovníci s nízkou kvalifikáciou a starší, na trhu práce sa môže dosiahnuť inkluzívnejší rast. Podpora rýchlejšieho priraďovania na nové pracovné miesta a zabezpečenie možnosti zvyšovania zručností pracovníkov by ďalej zvyšovali zamestnanosť a pomáhali pri začleňovaní.

Prorastové štrukturálne reformy a rozdeľovanie príjmov

• Niektoré prorastové politiky, ktoré zvyšujú HDP prostredníctvom zvýšenej produktivity, môžu prispieť k nerovnosti stimulovanej technológiami. Napríklad reformy, ktoré podporujú inovácie, môžu rozšíriť rozdeľovanie miezd medzi zamestnaných pracovníkov.
• Ďalšie politiky, ktoré podporujú účasť pracovných síl a vytváranie pracovných miest, môžu tiež prispieť k zväčšeniu rozdielov rozdeľovania miezd. Keďže tieto reformy prispievajú k zvýšeniu zamestnanosti – v neposlednom rade medzi menej kvalifikovanými pracovníkmi – majú neutrálny vplyv na rozdelenie disponibilného príjmu domácností.
• Vzhľadom na to, že v mnohých krajinách je potrebné riešiť rastúcu nerovnosť a ťažkú situáciu, vlády by mali uprednostniť balíčky prorastovej politiky, ktoré pomáhajú podporovať rovnosť a začlenenie. Je to obzvlášť dôležité na to, aby sa zvýšil mzdový potenciál osôb s nízkou kvalifikáciou, a aby sa ženám uľahčil vstup medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo.

Prorastové štrukturálne reformy, životné prostredie a politiky v oblasti ochrany životného prostredia

• Hospodársky rast so sebou zvyčajne prináša vyššie nápory na životné prostredie. A vzťah medzi rastom a životným prostredím ovplyvňujú politiky v oblasti ochrany životného prostredia, rovnako ako štrukturálny politický rámec, na základe ktorých sa vykonávajú.
• Niektoré reformy na podporu rastu, ako je zvyšovanie environmentálnych daní, zavádzanie spoplatnenia ciest alebo odstraňovanie dotácií na činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie, môžu byť z environmentálneho hľadiska prospešné. Iné zvyšujú účinnosť politiky v oblasti ochrany životného prostredia. Týka sa to zlepšovania úrovne právnych noriem alebo politík v oblasti hospodárskej súťaže.
• Environmentálne politiky, ktoré sú flexibilné a neutrálne, pokiaľ ide o rozhodnutia v oblasti technológií, a ktoré minimalizujú prekážky hospodárskej súťaže, môžu účinne prispievať k ochrane životného prostredia bez toho, aby vo významnej miere poškodili produktivitu v rámci celej ekonomiky.

Trendy reforiem od roku 2005

• Od prvého vydania správy o projekte Cesta k rastu v roku 2005 zostalo tempo štrukturálnych reforiem zavádzaných v krajinách OECD z hľadiska priemeru zhruba konštantné, s výnimkou významného zrýchlenia v dôsledku krízy.
• Činnosti v oblasti zavádzania reforiem prispeli k výraznému zlepšeniu v niektorých oblastiach politiky. Ide napríklad o reguláciu trhu produktov, vypracovanie dôchodkových systémov a programy na podporu príjmov nezamestnaných.
• Celkovo možno povedať, že štrukturálne reformy zavedené od začiatku 21. storočia prispeli k zvýšeniu úrovne potenciálneho HDP na obyvateľa v jednotlivých krajinách v priemere o 5 %, pričom väčšina príjmov pochádzala z vyššej produktivity.
• Ďalšia reforma smerujúca k súčasným osvedčeným postupom by mohla v jednotlivých krajinách OECD zvýšiť dlhodobú úroveň HDP na obyvateľa v priemere až o 10 %. To zodpovedá priemernému zisku zhruba 3 000 USD na osobu.