OECD Multilingual Summaries

International Migration Outlook 2014

Summary in Slovak

Výhľad v oblasti medzinárodnej migrácie na rok 2014

Zhrnutie v slovenčine

Hlavné trendy

Podľa predbežných údajov za rok 2013 sa trvalé migračné toky do OECD opäť začali zvyšovať. V porovnaní s rokom 2012 mierne stúpli o 1,1 %, čo predstavuje približne 4 milióny nových trvalých prisťahovalcov. Toto mierne zvýšenie je dôsledkom konfliktného vývoja v niektorých hlavných imigračných krajinách. Migrácia do Nemecka zaznamenala dvojciferné zvýšenie, pričom ide o štvrté ročné zvýšenie po sebe. Na druhej strane vo viacerých hlavných imigračných krajinách došlo k poklesu, najmä v Spojených štátoch, Taliansku, Portugalsku a Španielsku. Čistá migrácia sa stále nachádza výrazne pod úrovňou spred krízy, vo väčšine krajín OECD však dosahuje kladné hodnoty. Výraznými výnimkami sú Mexiko, Island a Írsko.

Hnacím mechanizmom oživenia trvalej migrácie je predovšetkým rast migrácie v oblastiach voľného pohybu, ktorá v roku 2012 stúpla o 10 %. Väčšinu tejto migrácie v oblastiach voľného pohybu tvoria v krajinách OECD ľudia, ktorí sa pohybujú medzi členskými štátmi EÚ. V roku 2012 sa takýto pohyb v rámci Európy vôbec po prvýkrát vyrovnal legálnej trvalej migrácii z mimoeurópskych krajín. Najdôležitejšou cieľovou krajinou bolo Nemecko, do ktorého smerovala takmer tretina migrantov v oblastiach voľného pohybu.

Celkovo však rodinná migrácia naďalej predstavuje najväčšiu časť migračných tokov do krajín OECD, napriek tomu, že od roku 2008 vykazuje klesajúci trend. V roku 2012 došlo k zníženiu o 1,7 % oproti predchádzajúcemu roku, predovšetkým v dôsledku poklesov v Španielsku, Taliansku, Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve a Belgicku. Od nástupu hospodárskeho poklesu sa neustále znižovala aj migrácia za prácou, pričom v roku 2012 poklesla o 12 %. Pokles bol obzvlášť výrazný v Európskom hospodárskom priestore, kde sa v období od roku 2007 do roku 2012 migrácia za prácou znížila o takmer 40 %. V dôsledku toho bola v roku 2012 legálna trvalá migrácia z tretích krajín do Európy po prvýkrát mierne nižšia ako legálna trvalá migrácia do Spojených štátov.

Na rozdiel od trvalej migrácie zostávajú dočasné migračné toky pod najvyššou hodnotou 2,5 milióna, ktorú dosiahli v roku 2007. V roku 2012 dosiahli hodnotu 1,9 milióna, čo je približne o štvrtinu menej ako v roku 2007.

Konflikt v Sýrii prispel k zvýšeniu počtu žiadostí o azyl až o 20 % v roku 2013 na 560 000 žiadostí. Žiadosti adresované Nemecku stúpli už šiesty rok po sebe, vďaka čomu sa táto krajina stala najväčším príjemcom na svete s počtom 110 000 žiadostí. Po nej nasledovali Spojené štáty, Francúzsko, Švédsko a Turecko. Z hľadiska podielu populácie konkrétnej krajiny smerovalo najviac uchádzačov o azyl a utečencov do Švédska.

V mnohých krajinách OECD sa značná politická pozornosť upriamuje na zahraničných študentov. V roku 2012 študovalo na celom svete 4,5 milióna študentov mimo krajiny svojho občianstva, pričom 75 % z nich študovalo v krajinách OECD. Napriek pomalšiemu rastu sa tento podiel za posledné roky výraznejšie nezmenil. V roku 2012 stúpol počet zahraničných študentov v krajinách OECD iba o 3 %, čo je výrazne menej ako priemerná ročná miera rastu vo výške 8 % dosahovaná v období rokov 2000 až 2005 a 6 % v období rokov 2005 až 2011.

Investovanie do integrácie prisťahovalcov na trhu práce

Prisťahovalci prvej a druhej generácie zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu v rámci pracovnej sily. V krajinách osídlených vďaka prisťahovalectvu, ako je Austrália, Kanada, Nový Zéland a Spojené štáty, ako aj v západnej Európe sú prisťahovalci dobre etablovaní. Inde, napríklad v južnej Európe, predstavujú relatívne novú, ale rastúcu súčasť vzdelávacieho systému a trhu práce.

Integrácia prisťahovalcov a ich rodín je primárnym politickým cieľom mnohých krajín OECD už minimálne posledných 15 rokov. Snáď najdôležitejšou výzvou je rozvíjanie plného potenciálu prisťahovalcov z hľadiska ich zručností. To je možné dosiahnuť viacerými politickými prístupmi:

• rozšírením dostupnosti informácií o zahraničných kvalifikáciách a zlepšením ich uznávania,
• lepším prístupom prisťahovalcov k aktívnym programom trhu práce a možnosťou, aby z nich profitovali,
• vytvorením priamejšieho kontaktu medzi prisťahovalcami a zamestnávateľmi,
• poskytovaním vysokokvalitného vzdelávania a starostlivosti pre deti prisťahovalcov v ranom detstve,
• poskytovaním jazykových kurzov prispôsobených zručnostiam prisťahovalcov.

Vývoj inteligentných systémov riadenia pracovnej migrácie

Hoci je nezamestnanosť v krajinách OECD stále vysoká, migrácia naďalej zohráva úlohu pri uspokojovaní potrieb trhu práce a pri podpore hospodárskeho rastu. Táto úloha sa síce v jednotlivých krajinách výrazne líši, existuje však spoločná snaha o vytvorenie podmienok na „zlepšenie“ pracovnej migrácie, predovšetkým na pozadí neustálej kontroly zo strany verejnosti.

Politiku pracovnej migrácie možno využiť na dosiahnutie rôznych, niekedy aj protichodných cieľov. Medzi ne môže patriť napríklad uspokojovanie krátkodobých pracovných potrieb či podpora dlhodobého demografického rozvoja a rozvoja pracovnej sily. Okrem toho môžu zahŕňať aj širšie ciele ekonomického rozvoja v oblastiach ako investičná a obchodná politika, inovácie a produktivita či rozvojová spolupráca. Pri vytváraní rovnováhy medzi týmito cieľmi sa musí neodmysliteľne rátať s kompromismi, pričom v záujme zabezpečenia jednotnosti prístupu by malo dôjsť ku koordinácii medzi jednotlivými politickými činiteľmi v rôznych oblastiach.

To, aby pracovná migrácia spĺňala príslušné politické ciele, je možné dosiahnuť veľmi širokým spektrom nástrojov, od kvantitatívneho obmedzenia migrácie až po výber prípadných prisťahovalcov za základe bodovacích systémov a mnohými ďalšími. Pri uplatňovaní týchto nástrojov je dôležitá flexibilita, aby bol systém riadenia dynamický a reaktívny. Široká škála politických prístupov môže prispieť k tomu, aby pracovná migrácia zohrávala výraznejšiu úlohu pri uspokojovaní súčasných a budúcich potrieb z hľadiska zručností:

• vývoj jasného rámca pracovnej migrácie,
• zhromaždenie súboru politických nástrojov s celým radom prostriedkov na riešenie rôznych cieľov,
• vylepšenie riadenia prístupových kritérií a prijatie dynamického prístupu k riadeniu migrácie,
• modernizácia infraštruktúry služieb.

Kľúčové údaje

• Predbežné údaje naznačujú, že trvalé migračné toky do OECD stúpli v roku 2013 približne o 1 % v porovnaní s rokom 2012, pričom však v roku 2012 zaznamenali pokles o 0,8 % voči predchádzajúcemu roku.
• Od nástupu hospodárskeho poklesu sa neustále znižovala migrácia za prácou a v roku 2012 klesla o približne 12 %. Na druhej strane, migrácia v oblastiach voľného pohybu stúpla o 10 %.
• Počet žiadostí o azyl stúpol v roku 2013 o 20 % v porovnaní s rokom 2012.
• Počet študentov študujúcich mimo krajiny svojho občianstva sa od roku 2000 na celom svete viac ako zdvojnásobil a v roku 2012 dosiahol hodnotu 4,5 milióna, pričom 75 % študovalo v krajinách OECD.
• Čína, ktorá mala niečo málo cez pol milióna emigrantov, predstavovala takmer 10 % všetkých tokov v roku 2012 . Po nej nasledovalo Rumunsko (5,6 %) a Poľsko (5,4 %).
• V krajinách OECD sa nachádza viac ako 115 miliónov prisťahovalcov, čo je približne 10 % celkovej populácie.
• V roku 2012 malo približne 12,5 % všetkých 15‑ročných mladých ľudí oboch rodičov cudzieho pôvodu, čo je o 50 % viac ako pred desiatimi rokmi. Rastúce obavy vyvoláva otázka integrácie, predovšetkým u mladých ľudí, ktorých rodičia dosiahli nízku úroveň vzdelania.
• Kríza zasiahla prisťahovalcov neprimerane tvrdo: spomedzi ďalších 15 miliónov nezamestnaných zaznamenaných v OECD od roku 2007 je každý piaty cudzieho pôvodu.
• Väčšina prisťahovalcov má napriek kríze prácu. V priemere má prácu viac prisťahovalcov s nízkym vzdelaním (54,1 %) ako domácich obyvateľov s rovnakým vzdelaním (52,6 %).
• Naproti tomu, u prisťahovalcov s vysokoškolským vzdelaním je menej pravdepodobné, že budú mať prácu, ako v prípade ich domácich náprotivkov (77 % oproti 84 %). A ak sú zamestnaní, existuje o 50 % vyššia pravdepodobnosť, že majú vyššiu kvalifikáciu, než ich práca vyžaduje.