1887

OECD Multilingual Summaries

OECD Business and Finance Outlook 2018

Summary in Slovak

Cover
Celý dokument si môžete prečítať na:
10.1787/9789264298828-en

Výhľad OECD v oblasti podnikania a financií na rok 2018

Zhrnutie v slovenčine

Prepojiteľnosť medzi inštitúciami v rámci globálneho finančného systému, ako aj medzi krajinami, je neoddeliteľnou súčasťou globalizácie a kľúčovou zložkou spôsobu, akým fungujú komplexné spoločnosti pri svojom úsilí o väčšiu produktívnosť. Tohtoročný výhľad sa zaoberá prepojiteľnosťou medzi inštitúciami v rámci globálneho finančného systému, ako aj medzi krajinami. V súvislosti s krajinami sa výhľad venuje čoraz väčšej váhe Číny v svetovom hospodárstve. Skúma najmä vplyv medzinárodnej rozvojovej stratégie známej pod názvom „Jedno pásmo, jedna cesta“ na svetových obchodných a investičných partnerov Číny a na politické prístupy, ktoré by pomohli rozšíriť jej prínosy na celé svetové hospodárstvo.

Výhľad pre globálny finančný systém

Menové orgány v jurisdikciách, ktoré sú domovom globálne systémovo dôležitých bánk (G‑SIB), od roku 2008 poskytovali podporu pre globálny finančný systém vo forme extrémne nízkych úrokových sadzieb a rozsiahleho nákupu cenných papierov, pričom zo začiatku bola cieľom podpora zle fungujúcich trhov a neskôr podpora oživenia hospodárstva. So zlepšovaním hospodárskej situácie začala ústredná banka USA (US Federal Reserve) normalizovať svoje politiky. Centrálne banky v ďalších rozvinutých krajinách budú podľa všetkého nasledovať jej príklad. Táto skutočnosť prispela k prudkému pohybu cien aktívy v roku 2018, a to najmä v prvých mesiacoch roku. Riadenie tohto procesu bude náročné.

Ako sa tento proces rozbieha, Bazilejský výbor pre bankový dohľad dokončil reformu regulačného rámca, podľa ktorého sa riadia medzinárodne aktívne banky, vo všeobecnosti známeho ako Bazilej III. Zrušenie voľnej menovej politiky otestuje, či Bazilej III dosiahol svoj cieľ zaistiť bezpečnosť a spoľahlivosť vo finančnom systéme tvárou v tvár stresovým situáciám, najmä v prípadoch, keď príčinou volatility je likvidita výrobkov. Bazilej III dosiahol pokrok v oblasti posilňovania kapitálových pravidiel, globálne systémovo dôležité banky a ich obchodné modely však tento rámec ponechal v stave podobnom tomu, v akom boli pred krízou v roku 2008 – rozhodne sa náhle zastavil pre úplným oddelením investičného bankovníctva od spotrebného bankovníctva s ochranou vkladov. Zraniteľnosť vyplývajúca z ich vzájomnej prepojenosti ostáva významným prvkom systému. Jeden ukazovateľ vzájomnej závislosti, pomyselná hodnota mimoburzových derivátov, ostal v druhej polovici roku 2017 na úrovni 532 biliónov USD, čo je len mierne pod jeho vrcholnou úrovňou spred krízy koncom roku 2007, keď bol na úrovni 586 biliónov USD. Došlo k určitému presunu ťažiska týchto rizík, keď investori reagovali na prostredie s nízkou úrokovou sadzbou.

Finančný výhľad bude takisto formovaný schopnosťou Číny zvládať riziká súvisiace s vysokou zadlženosťou a finančnou pákou v jej odvetví bankovníctva, nebankovej úverovej činnosti a správy majetku. Hoci Čína z dôvodu uzatvorenej povahy jej finančného systému nie je priamo spojená rizikami v rozvinutých hospodárstvach, akékoľvek problémy v jej systéme by mohli viesť čínske orgány k tomu, že začnú znižovať držbu cenných papierov Spojených štátov. Tým by sa zvýšili tlaky na likviditu v rozvinutých hospodárstvach. Rozsah problémov s nesplácanými úvermi v Číne zakrýva nedostatok informácií o tom, ktoré aktíva zostávajú v mimosúvahových subjektoch. Je však zrejmé, že tieto obrovské podsúvahové záväzky zvýšili riziko pákového efektu a mohli by viesť k destabilizácii kreditných udalostí. Tieto záväzky majú potenciál narušiť rast za hranicami Číny, ak hlavné rozvinuté a rozvíjajúce sa hospodárstva nezvážia ďalšie zmeny štruktúry finančných trhov a inštitúcií.

Stratégia „Jedno pásmo, jedna cesta“ v globálnom obchodnom, investičnom a finančnom prostredí

Čínska stratégia „Jedno pásmo, jedna cesta“ je ambiciózna rozvojová stratégia na vybudovanie prepojiteľnosti a spolupráce v šiestich hlavných hospodárskych koridoroch, ako sa uvádzajú na obrázku 2.3. Ázijská rozvojová banka odhaduje, že Ázia bude do roku 2030 potrebovať 26 biliónov USD v investíciách do infraštruktúry, a Čína rozhodne môže pomôcť niečo z toho dosiahnuť. Stratégia „Jedno pásmo, jedna cesta“, v ktorej sa uprednostňuje financovanie infraštruktúry, je takisto stratégiou na dosiahnutie niekoľkých dlhodobých cieľov: prepojiteľnosť; energetická a potravinová bezpečnosť; vyvážený regionálny rozvoj a lepšie využitie kapacity; voľnejší obchod; ciele v oblasti udržateľnosti a kultúrne a vedecké výmeny.

Čína investuje do transferu technológií s cieľom prejsť k činnostiam s vyššou hodnotou a z dlhodobého hľadiska je jej cieľom zopakovať, čo iné významné krajiny dosiahli v rámci technologických noriem, inovácie a hodnotových reťazcoch obchodu. Prepojiteľnosť predstavuje významný prvok stratégie, najmä pokiaľ ide o energetiku, vzhľadom na početné a rozmanité zdroje pozdĺž koridorov iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“. Všeobecnejšie z empirickej analýzy v tomto výhľade vyplýva, že prepojiteľnosť medzi rozvinutými aj rozvíjajúcimi sa trmi zvyšuje prínosy obchodu a investícií. Rozvojové potreby Ázie týkajúce sa financovania infraštruktúry sú veľké a finančné problémy Číny doma poukazujú na obmedzenia toho, čo Čína môže dokázať samostatne. To znamená, že budú potrebné podstatné príspevky krajín OECD, pokiaľ má byť stratégia „Jedno pásmo, jedna cesta“ úspešná. Vyžiada si to posilnenie úlohy trhov v rámci rozhodnutí o prideľovaní zdrojov. Na to, aby to bolo možné, bude potrebné posilniť majetkové práva, hospodársku súťaž, rovnaké podmienky a riadnu správu.

Vyrovnanie podmienok pre udržateľný hospodársky rast

Stratégia „Jedno pásmo, jedna cesta“ je fáza globalizácie, ktorá je dlhodobá a ktorá, ako pri podobných veciach v rámci svetového hospodárstva, potrebuje transparentný základ pevných zásad vedúcich k nákladovo efektívnym riešeniam a spravodlivému prístupu voči všetkým zainteresovaným stranám.

Vyniká päť všeobecných oblastí, ktorým by mohlo prospieť väčšie zosúladenie s medzinárodnými normami:

  • Čoraz väčšia úloha štátom vlastnených podnikov v globálnom hospodárstve si vyžaduje možnosti, ako zabezpečiť rovnaké podmienky, ktoré odrádzajú od subvencií a netransparentných procesov a umožňujú prijímajúcim krajinám využívať investície na základe široko prijímaných postupov správy a riadenia spoločnosti. Prijímajúce hospodárstva musia riešiť otázky národnej bezpečnosti, a to najmä tie, ktoré sa týkajú strategicky citlivých technológií a nedostatkov v právnej zodpovednosti štátom vlastnených podnikov.
  • Potrebné sú otvorené a transparentné mechanizmy obstarávania, najmä v prípade veľkých infraštruktúrnych investícií.
  • Musí sa zabrániť vysokým nákladom, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku úplatkárstva a korupcie, a to aj v prípade veľkých infraštruktúrnych projektov, aj v iných oblastiach. Sociálne a environmentálne náklady sa musia zohľadniť tým, že sa zabezpečí zodpovedné obchodné správanie, ktorým sa minimalizuje narúšanie miestnych spoločenstiev.
  • Na doplnenie toho, čo sa očakáva od spoločností, pokiaľ ide o rešpekt voči životnému prostrediu, vlády musia uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie ešte pred vykonávaním navrhovaných projektov zariadení a infraštruktúry.
  • Na zníženie nákladov a zvýšenie možností týkajúcich sa technológií sú potrebné otvorené a transparentné režimy cezhraničných investícií. Úlohou týchto režimov je podporovať prepojiteľnosť a úspory z rozsahu, ktoré majú vytvoriť stratégie v oblasti infraštruktúry.

Vo všetkých piatich oblastiach normy OECD a iné medzinárodné normy poskytujú základné usmernenia pre hospodárstva, ktoré prijímajú infraštruktúru, ako aj pre hospodárstva, ktoré ju poskytujú.

© OECD

Toto zhrnutie nie je úradným prekladom OECD.

Rozmnožovanie tohto zhrnutia je povolené iba za predpokladu, že bude uvedené autorské právo OECD a názov originálnej publikácie.

Viacjazyčné zhrnutia sú preloženými výňatkami z publikácií OECD, pôvodne uverejnených v anglickom a francúzskom jazyku.

OECD

Kompletnú anglickú verziu si môžete prečítať v online knižnici OECD iLibrary!!

© OECD (2018), OECD Business and Finance Outlook 2018, OECD Publishing.
doi: 10.1787/9789264298828-en

This is a required field
Please enter a valid email address
Approval was a Success
Invalid data
An Error Occurred
Approval was partially successful, following selected items could not be processed due to error